t é m a 3 2
Solúnski bratia
O tom, kto boli Konštantín a Metod, čo tu po nich ostalo,
a prečo má písmo moc nad časom.
o t á z k y
1. Odkiaľ sa k nám šírilo kresťanstvo najprv?
2. Kto boli bratia Konštantín a Metod z Byzancie?
3. Kedy a s akým poslaním zavítali na Veľkú Moravu?
4. Čo sa im počas ich pôsobenia na Veľkej Morave podarilo?
5. Prečo žiadal Rastislav o pomoc pápeža a potom cisára?
6. Ako sa stal slovanský jazyk liturgickým jazykom?
7. Aký bol osud ich žiakov po smrti Metoda?
z d r o j
→ uč. Isn, s. 208-210, 211-212, 213-214 + uč. I, s. 116-118, 121-127
→ s.u. IV, s. 10-11 + n.u. II, s. 15-21 + nn.u. 7, s. 13-16
→ a. I, s. 14-15/ m. 37-38, 40 + a. II, s. 10-11
a u d i o
t e x t
Kresťanstvo sa medzi Slovanmi na našom území začalo šíriť už na začiatku 9. storočia prostredníctvom írsko-škótskych mníchov či misionárov prichádzajúcich z územia Apeninského polostrova. V priebehu 9. storočia to boli predovšetkým kňazi z Franskej ríše, ktorí pôsobili na územiach Moravského a Nitrianskeho kniežatstva a potom aj na Veľkej Morave. Pokrstiť sa nechávali najmä vládnuce rody a ich družiny, aby mohli rokovať s Frankami. Ako pohanov by ich odmietli. Obyčajní ľudia prijímali kresťanstvo pomalšie, pretože misionárom nerozumeli. Nehovorili slovanským jazykom a bohoslužby vykonávali po latinsky.
Hoci knieža Pribina sám nebol pokrstený, nechal asi niekde na území dnešnej Nitry medzi rokmi 821 až 836, najpravdepodobnejšie v roku 828, postaviť prvý kresťanský kostol na našom území. Vysvätil ho salzburský biskup Adalram. Pribina prijal krst až vo Franskej ríši, keď tam utiekol pred Mojmírom. Na území Panónskeho kniežatstva, ktorému potom vládol, dal vybudovať mnoho chrámov. Jediný dodnes stojaci kostol z čias Veľkej Moravy na našom území je Kostol sv. Margity Antiochijskej neďaleko dediny Kopčany pri hraniciach s Moravou. Z hradiska v Bojnej, severne od Nitry, zase pochádza unikátny nález zvona a plakiet s kresťanskou tematikou.
Franská ríša sa neustále snažila ovplyvňovala dianie na Veľkej Morave aj prostredníctvom svojich kňazov, ktorí na územie Moravy prichádzali z Pasova a na územie Nitrianska zo Salzburgu. Knieža Rastislav sa chcel vymaniť z vplyvu Frankov a preto sa rozhodol vybudovať vlastnú cirkevnú správu v slovanskom jazyku. Obrátil sa s prosbou o pomoc na pápeža Mikuláša I. v Ríme, ktorý však nechcel zasahovať do sféry vplyvu Franskej ríše. Keď pápež nereagoval, poslal rovnaké posolstvo do Konštantínopolu byzantskému cisárovi Michalovi III. Vidiac príležitosť rozšíriť vplyv Byzancie do strednej Európy, cisár posolstvu vyhovel a na Veľkú Moravu poslal dvoch učencov.
Boli to bratia Konštantín a Metod. Pochádzali z mesta Solún, čo je dnešné mesto Thessaloniki v Grécku, kde vtedy žilo mnoho bulharských Slovanov hovoriacich macedónskym nárečím. Ich jazyku obaja bratia dobre rozumeli. Všetky slovanské nárečia vrátane toho, ktorým hovorili Slovania na našom území, si boli v 9. storočí ešte dobre zrozumiteľné. Bulharsko-macedónske nárečie sa tak stalo základom tzv. staroslovienčiny, slovanského liturgického a literárneho jazyka na Veľkej Morave. Konštantín preň vymyslel aj nové písmo hlaholiku. Vytvoril ho z malých písmen gréckej abecedy, ale inšpiroval sa aj inými abecedami.
Na Veľkú Moravu prišli v roku 863. Založili učilište na vzdelávanie kňazov a s ich pomocou prekladali biblické, liturgické i právne texty do staroslovienčiny. V staroslovienčine vykonávali aj bohoslužby, čo bolo schválené ešte v Konštantínopole pred ich odchodom. Nepáčilo sa to však franským kňazom, ktorí ich ohovárali u pápeža. Totiž podľa Ríma bolo dovolené slúžiť omše len v latinčine, gréčtine a hebrejčine. V Konštantínopole tieto pravidlá neplatili. Tým, že ani jeden z bratov nemal vyššiu cirkevnú hodnosť, nemohli svojich žiakov vysväcovať za kňazov. V roku 867 na preto vybrali späť do Byzancie po mori, cez Benátky.
Po ceste do Benátok sa zastavili u kniežaťa Koceľa v Blatnohrade, kde vzdelávali ďalších žiakov. V Benátkach zviedli spor s tzv. trojjazyčníkmi, v ktorom obhájili používanie staroslovienčiny ako ďalšieho bohoslužobného jazyka. Cieľ svojej cesty boli napokon nútení zmeniť. Na pozvanie pápeža sa vybrali do Ríma. Pápež Hadrián II. schválil používanie staroslovienčiny a zároveň vysvätil niekoľkých ich žiakov za kňazov. Počas pobytu v Ríme Konštantín ochorel. Tesne pred smrťou v roku 869 sa utiahol do kláštora a prijal rehoľné meno Cyril. Metoda pápež vysvätil za kňaza a vymenoval ho za arcibiskupa Panónie a Veľkej Moravy.
Cestou na Veľkú Moravu však Metoda zajali franskí biskupi a uväznili. Prepustili ho až na príhovor pápeža v roku 871. Na Veľkej Morave už vtedy vládol Svätopluk. Metod sa ujal funkcie. Vzdelával a svätil žiakov, krstil vládcov a ich družiny, prekladal Bibliu. Naďalej čelil franským kňazom, najmä intrigám Wichinga, ktorý bol vymenovaný za nitrianskeho biskupa. Keď Metod v roku 885 zomrel, Wiching so súhlasom Svätopluka vyhnal z Veľkej Moravy Metodových žiakov i jeho nástupcu Gorazda. Mnoho z nich odišlo do Bulharska k jazeru Ochrid a do mesta Preslav, kde vznikli nové centrá písomníctva. Tam z veľkej gréckej abecedy a hlaholiky vytvorili cyriliku, teda dnešnú azbuku.
Vďaka Konštantínovi, Metodovi a ich žiakom sa na Veľkej Morave rozvíjala literatúra. Naši predkovia sa tak zaradili medzi kultúrne národy Európy. K prekladu Evanjelia do staroslovienčiny napísal Konštantín oslavnú báseň, veršovaný predspev, nazývaný Proglas. Je to najstaršia slovanská báseň. Najstarším súvislým textom napísaným v hlaholike sú tzv. Kyjevské listy z 10. storočia. Jedny z najvýznamnejších staroslovienskych písomných pamiatok a zároveň jedinečný prameň o tomto období našich dejín sú tzv. Moravsko-panónske legendy, ktorých autormi boli žiaci solúnskych bratov alebo zákonník Zakon sudnyj ľjudem spísaný Metodom.
p o z n á m k y
ú l o h y
k v í z
m é d i á
p o u ž í v a n é u č e b n i c e a a t l a s y
DANIŠ, Miroslav - KRATOCHVÍL, Viliam. Dejepis. Stretnutie s minulosťou. 1. vydanie. Bratislava : Orbis Pictus Istropolitana, 1999, 63 s. ISBN 80-7158-253-0 (s.u. 0)
DVOŘÁK, Pavel - VALACHOVIČ, Pavol - KRATOCHVÍL, Viliam. Dejepis I. Od praveku k staroveku. Bratislava : Orbis Pictus Istropolitana, 2007, 55 s. ISBN 978-80-7158-801-6 (s.u. I)
VALACHOVIČ, Pavol - KRATOCHVÍL, Viliam - MUCSKA, Vincent. Dejepis I. Od staroveku k stredoveku. Bratislava : Orbis Pictus Istropolitana, 2007, 71 s. ISBN 978-80-7158-802-3 (s.u. II)
MÚCSKA, Vincent - SKLADANÝ, Marián - KRATOCHVÍL, Viliam. Dejepis II. Európa v období stredoveku. Bratislava : Orbis Pictus Istropolitana, ?, 63 s. ISBN 978-80-7158-538-6 (s.u. III)
DVOŘÁK, Pavel - MRVA, Ivan - KRATOCHVÍL, Viliam. Dejepis II. Slovensko v stredoveku a na začiatku novoveku. 1. vydanie. Bratislava : Orbis Pictus Istropolitana, 1997, 63 s. ISBN 80-7158-026-0 (s.u. IV)
TKADLEČKOVÁ, Herta - SKLADANÝ, Marián - KRATOCHVÍL, Viliam. Dejepis III. Na prahu moderného sveta. 3. vydanie. Bratislava : Orbis Pictus Istropolitana, 2001, 63 s. ISBN 80-7158-325-1 (s.u. V)
KRASNOVSKÝ, Branislav - MIHÁLIKOVÁ, Margita - TONKOVÁ, Mária. Dejepis pre 6. ročník základnej školy a 1. ročník gymnázia s osemročným štúdiom. 1. vydanie. Bratislava : Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 2011. 95 s. ISBN 978-80-10-01872-7 (n.u. I)
LUKAČKA, Ján - TONKOVÁ, Mária - KAČÍREK, Ľuboš - HANOVÁ, Soňa. Dejepis pre 7. ročník základnej školy a 2. ročník gymnázia s osemročným štúdiom. 3. vydanie. Bratislava : Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 2015. 103 s. ISBN 978-80-10-02848-1 (n.u. II)
BARTL, Július - KAMENICKÝ, Miroslav - VALACHOVIČ, Pavol. Dejepis pre 1. ročník gymnázií. 2. vydanie. Bratislava : Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 2002. 269 s. ISBN 80-08-03504-8 (uč. Isn)
BARTL, Július - KAČÍREK, Ľuboš - OTČENÁŠ, Michal. Dejepis : Národné dejiny pre 2. ročník gymnázií. 1. vydanie. Bratislava : Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 2002. 173 s. ISBN 80-08-03167-0 (uč. IIn)
KAMENICKÝ, Miroslav - KODAJOVÁ, Daniela - TONKOVÁ, Mária. Dejepis : Svetové dejiny pre 2. ročník gymnázií. 1. vydanie. Bratislava : Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 2003. 199 s. ISBN 80-10-00149-X (uč. IIs)
BARTLOVÁ, Alena - LETZ, Róbert. Dejepis : Národné dejiny pre 3. ročník gymnázií. 1. vydanie. Bratislava : Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 2005. 191 s. ISBN 80-10-00031-0 (uč. IIIn)
KODAJOVÁ, Daniela - TONKOVÁ, Mária. Dejepis : Svetové dejiny pre 3. ročník gymnázií. 1. vydanie. Bratislava : Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 2006. 187 s. ISBN 80-10-00392-1 (uč. IIIs)
BADA, Michal a kol. Dejepis pre 1. ročník gymnázií a stredných škôl. 1. vydanie. Bratislava : Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 2011. 271 s. ISBN 978-80-10-02006-5 (uč. I)
BOCKOVÁ, Anna a kol. Dejepis pre 2. ročník gymnázií a stredných škôl. 1. vydanie. Bratislava : Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 2012. 223 s. ISBN 978-80-10-02207-6 (uč. II)
LETZ, Róbert a kol. Dejepis pre 3. ročník gymnázií a stredných škôl. 1. vydanie. Bratislava : Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 2013. 287 s. ISBN 978-80-10-02389-9 (uč. III)
DECSI, Miroslava a kol. Dejepis 5 v súvislostiach. Učebnica pre 5. ročník ZŠ : Úvod do predmetu. 1. vydanie. Košice : TAKTIK vydavateľstvo, 2024. 72 s. ISBN 978-80-8081-537-0 (nn.u. 5)
DECSI, Miroslava a kol. Dejepis 6 v súvislostiach. Učebnica pre 6. ročník ZŠ a prímu GOŠ : Pravek a starovek. 1. vydanie. Košice : TAKTIK vydavateľstvo, 2024. 88 s. ISBN 978-80-8180-536-3 (nn.u. 6)
DECSI, Miroslava a kol. Dejepis 7 v súvislostiach. Učebnica pre 7. ročník ZŠ a sekundu GOŠ : Stredovek a novovek. 1. vydanie. Košice : TAKTIK vydavateľstvo, 2025. 88 s. ISBN 978-80-8180-672-8 (nn.u. 7)
GURŇÁK, Daniel. Dejepisný atlas : Štáty v premenách storočí - Svetové, európske, slovenské a české dejiny na politických mapách od najstarších čias do súčasnosti. 1. vydanie. Nitra : MAPA Slovakia Plus, 2019. 88 s. ISBN 978-80-8067-328-4 (a. I)
ČERMAN, Róbert. Školský dejepisný atlas : Slovensko. 2. vydanie. Modra : MAPA Slovakia Plus, 2015. 49 s. ISBN 978-80-8067-285-0 (a. II)