t é m a 3 1
Zlomené prúty
O tom, kde a kedy existovala Veľká Morava, čo na to Frankovia,
a prečo je súdržnosť základnou ingredienciou sily.
o t á z k y
1. Ako súvisí porážka Avarov s Nitrianskom?
2. Kto bol Pribina a aký mal postoj ku kristianizácii?
3. Kedy vznikla Veľká Morava a aký bol ďalší osud Pribinu?
4. Akými okolnosťami sa dostali k moci Rastislav a Svätopluk?
5. Akú rolu v dejinách Veľkej Moravy hrala Franská ríša?
6. Čo je charakteristické pre vládu Svätopluka?
7. Prečo, ako a kedy zanikla Veľká Morava?
z d r o j
→ uč. Isn, s. 203-207, 210-211, 212-213 + uč. I, s. 111-116, 118-121
→ s.u. IV, s. 8-9, 12-15 + n.u. II, s. 11-14 + nn.u. 7, s. 12-20
→ a. I, s. 14-15/ m. 37-38, 40 + a. II, s. 10-11
a u d i o
t e x t
Nadvláda Avarov v Karpatskej kotline po dobytí ich ríše Karolom Veľkým na začiatku 9. storočia skončila. Voľný priestor využili Slovania, ktorí sa tak mohli konečne nerušene rozvíjať. Dopomohla k tomu aj situácia vo Franskej ríši, kde po smrti Karola Veľkého v roku 814 prebiehali boje o moc a Frankovia sa preto o priestor Karpatskej kotliny nezaujímali. Vzniklo niekoľko nových mocenských celkov. Napríklad v povodí rieky Morava na území dnešnej Moravy v Českej republike vzniklo vtedy Moravské kniežatstvo, ktorého centrum bolo v dnešných Mikulčiciach. Ich prvým známym kniežaťom bol Mojmír.
V povodí rieky Nitry na území západného Slovenska vzniklo Nitrianske kniežatstvo. Jeho posledným kniežaťom bol Pribina. Centrum malo na území dnešného mesta Nitra. Mojmír v roku 833 napadol susedné Nitrianske kniežatstvo a Pribinu vyhnal. Spojením Moravského a Nitrianskeho kniežatstva vznikol nový štátny útvar, tzv. Veľká Morava. Ale súčasníci ju tak nevolali. Jej obyvateľov Frankovia v prameňoch označovali jednoducho Moravania. Nitriansko v rámci Veľkej Moravy malo i naďalej osobitné postavenie. Bol to tzv. údel. Spravoval ho vždy mladší člen vládnuceho rodu. Mojmír za nitrianske údelné knieža ustanovil synovca Rastislava.
Pribina ušiel do Franskej ríše, do tzv. Východnej marky, na územie dnešného Rakúska a západného Maďarska. Získal pomoc od jej správcu Ľudovíta II. Nemca, neskoršieho prvého kráľa Východofranskej ríše. Prijal krst a v roku 840 získal léno v Panónii v tzv. Zadunajsku, pri dnešnom jazere Balaton v Maďarsku. Založil Panónske (Blatenské) kniežatstvo s centrom v Blatnohrade. Spolu so synom Koceľom územie intenzívne kolonizovali a kristianizovali. Pribina sa zapájal do neskorších bojov Východofranskej ríše proti Veľkej Morave, pri ktorých napokon v roku 861 zahynul. Jeho nástupcom na čele kniežatstva sa stal syn Koceľ.
Východofranská ríša najprv Mojmíra I. na Veľkej Morave podporovala, no nakoniec ho násilne zosadila. Na jeho miesto dosadila jeho synovca Rastislava. Ten bol zo začiatku oddaný Frankom, no nakoniec sa proti nim obrátil. Kráľ Ľudovít II. Nemec podnikol proti Rastislavovi v rokoch 855 až 870 niekoľko vojnových ťažení, ale až zrada Rastislavovho synovca Svätopluka dopomohla k jeho porážke. Svätopluk svojho strýka Frankom vydal. Tí ho oslepili a uväznili. Svätopluka však nevymenovali za nového vládcu Veľkej Moravy, ale zajali a väznili. Správou Veľkej Moravy poverili grófov Viliama a Engelšalka, proti ktorým v krajine vypuklo povstanie na čele s kňazom Slavomírom.
Aby Frankovia povstanie potlačili, rozhodli sa na čelo vojska, ktoré na Veľkú Moravu roku 871 poslali, postaviť väzneného Svätopluka. Sľúbili mu prepustenie na slobodu. Svätopluk však v rozhodujúcej chvíli prebehol na stranu povstalcov a spolu s nimi Frankov porazil. V roku 874 Ľudovít a Svätopluk podpísali vo Forchheime mier, ktorý znamenal koniec franských zásahov do diania na Veľkej Morave. Pod vládou Svätopluka zažila Veľká Morava najväčší územný aj mocenský rozmach. Postupne k nej pripojil územia Čiech, Lužice, Sliezska, Vislanska v dnešnom Poľsku a Potisia aj Panónie v dnešnom Maďarsku a Rakúsku.
Po smrti Svätopluka však medzi jeho dvoma synmi Mojmírom II., ktorý sa stal novým vládcom a Svätoplukom II., ktorý bol nitrianskym údelným kniežaťom, nastali spory o moc. Od Veľkej Moravy sa postupne odtrhli všetky získané územia. K celkovému oslabeniu krajiny prispeli aj ničivé a opakujúce sa povodne na prelome 9. a 10. storočia. To všetko využili starí Maďari, ktorí sa medzi rokmi 895 až 900 objavili v Karpatskej kotline. Zo začiatku bojovali na strane Moravanov proti Frankom a naopak, no asi v roku 906 porazili Mojmíra II. a jeho celé vojsko. Od roku 907 už Veľká Morava ako štát neexistovala, no osídlenie jej územia pokračovalo neprerušene naďalej.
Pomenovanie Veľká Morava, v gréckom originále „megalé Morabia“, prvýkrát použil na označenie štátu rozprestierajúceho sa aj na území dnešného Slovenska v 9. storočí, byzantský cisár Konštantín VII. Porfyrogenetos vo svojom diele O spravovaní ríše, ktoré napísal na konci 10. storočia. Pričom „megalé“ znamená nie „veľká“, ale vzdialená. Rieka Morava na dnešnej Morave v Českej republike je totiž z pohľadu obyvateľa vtedajšieho Konštantínopola naozaj vzdialenejšia, ako rieka Morava, ktorá sa nachádza na Balkáne. Z tohto diela pochádza aj povesť o troch Svätoplukových prútoch s mätúcou informáciou o existencii jeho tretieho syna.
p o z n á m k y
ú l o h y
k v í z
m é d i á
p o u ž í v a n é u č e b n i c e a a t l a s y
DANIŠ, Miroslav – KRATOCHVÍL, Viliam. Dejepis. Stretnutie s minulosťou. 1. vydanie. Bratislava : Orbis Pictus Istropolitana, 1999, 63 s. ISBN 80-7158-253-0 (s.u. 0)
DVOŘÁK, Pavel – VALACHOVIČ, Pavol – KRATOCHVÍL, Viliam. Dejepis I. Od praveku k staroveku. Bratislava : Orbis Pictus Istropolitana, 2007, 55 s. ISBN 978-80-7158-801-6 (s.u. I)
VALACHOVIČ, Pavol – KRATOCHVÍL, Viliam – MUCSKA, Vincent. Dejepis I. Od staroveku k stredoveku. Bratislava : Orbis Pictus Istropolitana, 2007, 71 s. ISBN 978-80-7158-802-3 (s.u. II)
MÚCSKA, Vincent – SKLADANÝ, Marián – KRATOCHVÍL, Viliam. Dejepis II. Európa v období stredoveku. Bratislava : Orbis Pictus Istropolitana, ?, 63 s. ISBN 978-80-7158-538-6 (s.u. III)
DVOŘÁK, Pavel – MRVA, Ivan – KRATOCHVÍL, Viliam. Dejepis II. Slovensko v stredoveku a na začiatku novoveku. 1. vydanie. Bratislava : Orbis Pictus Istropolitana, 1997, 63 s. ISBN 80-7158-026-0 (s.u. IV)
TKADLEČKOVÁ, Herta – SKLADANÝ, Marián – KRATOCHVÍL, Viliam. Dejepis III. Na prahu moderného sveta. 3. vydanie. Bratislava : Orbis Pictus Istropolitana, 2001, 63 s. ISBN 80-7158-325-1 (s.u. V)
KRASNOVSKÝ, Branislav – MIHÁLIKOVÁ, Margita – TONKOVÁ, Mária. Dejepis pre 6. ročník základnej školy a 1. ročník gymnázia s osemročným štúdiom. 1. vydanie. Bratislava : Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 2011. 95 s. ISBN 978-80-10-01872-7 (n.u. I)
LUKAČKA, Ján – TONKOVÁ, Mária – KAČÍREK, Ľuboš – HANOVÁ, Soňa. Dejepis pre 7. ročník základnej školy a 2. ročník gymnázia s osemročným štúdiom. 3. vydanie. Bratislava : Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 2015. 103 s. ISBN 978-80-10-02848-1 (n.u. II)
BARTL, Július – KAMENICKÝ, Miroslav – VALACHOVIČ, Pavol. Dejepis pre 1. ročník gymnázií. 2. vydanie. Bratislava : Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 2002. 269 s. ISBN 80-08-03504-8 (uč. Isn)
BARTL, Július – KAČÍREK, Ľuboš – OTČENÁŠ, Michal. Dejepis : Národné dejiny pre 2. ročník gymnázií. 1. vydanie. Bratislava : Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 2002. 173 s. ISBN 80-08-03167-0 (uč. IIn)
KAMENICKÝ, Miroslav – KODAJOVÁ, Daniela – TONKOVÁ, Mária. Dejepis : Svetové dejiny pre 2. ročník gymnázií. 1. vydanie. Bratislava : Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 2003. 199 s. ISBN 80-10-00149-X (uč. IIs)
BARTLOVÁ, Alena – LETZ, Róbert. Dejepis : Národné dejiny pre 3. ročník gymnázií. 1. vydanie. Bratislava : Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 2005. 191 s. ISBN 80-10-00031-0 (uč. IIIn)
KODAJOVÁ, Daniela – TONKOVÁ, Mária. Dejepis : Svetové dejiny pre 3. ročník gymnázií. 1. vydanie. Bratislava : Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 2006. 187 s. ISBN 80-10-00392-1 (uč. IIIs)
BADA, Michal a kol. Dejepis pre 1. ročník gymnázií a stredných škôl. 1. vydanie. Bratislava : Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 2011. 271 s. ISBN 978-80-10-02006-5 (uč. I)
BOCKOVÁ, Anna a kol. Dejepis pre 2. ročník gymnázií a stredných škôl. 1. vydanie. Bratislava : Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 2012. 223 s. ISBN 978-80-10-02207-6 (uč. II)
LETZ, Róbert a kol. Dejepis pre 3. ročník gymnázií a stredných škôl. 1. vydanie. Bratislava : Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 2013. 287 s. ISBN 978-80-10-02389-9 (uč. III)
DECSI, Miroslava a kol. Dejepis 5 v súvislostiach. Učebnica pre 5. ročník ZŠ : Úvod do predmetu. 1. vydanie. Košice : TAKTIK vydavateľstvo, 2024. 72 s. ISBN 978-80-8081-537-0 (nn.u. 5)
DECSI, Miroslava a kol. Dejepis 6 v súvislostiach. Učebnica pre 6. ročník ZŠ a prímu GOŠ : Pravek a starovek. 1. vydanie. Košice : TAKTIK vydavateľstvo, 2024. 88 s. ISBN 978-80-8180-536-3 (nn.u. 6)
DECSI, Miroslava a kol. Dejepis 7 v súvislostiach. Učebnica pre 7. ročník ZŠ a sekundu GOŠ : Stredovek a novovek. 1. vydanie. Košice : TAKTIK vydavateľstvo, 2025. 88 s. ISBN 978-80-8180-672-8 (nn.u. 7)
GURŇÁK, Daniel. Dejepisný atlas : Štáty v premenách storočí – Svetové, európske, slovenské a české dejiny na politických mapách od najstarších čias do súčasnosti. 1. vydanie. Nitra : MAPA Slovakia Plus, 2019. 88 s. ISBN 978-80-8067-328-4 (a. I)
ČERMAN, Róbert. Školský dejepisný atlas : Slovensko. 2. vydanie. Modra : MAPA Slovakia Plus, 2015. 49 s. ISBN 978-80-8067-285-0 (a. II)