1. Kde ležala pravlasť Slovanov?

2. Kedy a ako osídlili naše dnešné územie?

3. Akým spôsobom tu žili a čím sa zaoberali?

4. Kto žil v susedstve Slovenov a ako spolu nažívali?

5. Ako vznikla Samova ríša a akú mala podobu?

6. Čo ju ohrozovalo a prečo napokon zanikla?

7. Odkiaľ máme o nej informácie?

→ uč. Isn, s. 197-203 + uč. I, s. 107-111

→ s.u. II, s. 64-65 + n.u. II, s. 8-10 + nn.u. 7, s. 10-11

→ a. I, s. 13/ m. 34-36 + a. II, s. 10

Slovanské kmene žili medzi riekami Dneper a Visla, na území dnešného Poľska, Bieloruska a Ukrajiny. Boli to roľníci a žili usadlým spôsobom života. Počas obdobia sťahovania národov v 5. až 6. storočí sa pohli zo svojich pôvodných sídel smerom na východ, juhozápad a západ. Do Karpatskej kotliny sa dostali v 6. storočí zo severu cez Karpaty a z juhu od Dunaja. Usadili sa na územiach, ktoré pred nimi obývali germánske kmene Markomanov a Kvádov a po nich kmene Longobardov a Gepidov. V 6. storočí sa v Karpatskej kotline zároveň objavili kočovné kmene Avarov. V susedstve Slovanov potom žili takmer 250 rokov, pričom ich napádali a utláčali.

Využívali ich aj v bojoch proti Byzantskej ríši na Balkáne. Najstaršie písomné správy o Slovanoch preto pochádzajú práve od Byzantíncov. V Potisí a Panónii, na území dnešného Maďarska, v tesnom susedstve naddunajských Slovanov, Avari založili svoju ríšu, nazývanú Avarský kaganát. Miešanci, ktorí prišli na svet z takéhoto násilného spolužitia so Slovanmi, boli Avarmi tiež utláčaní. Preto sa spolu s ostatnými slovanskými kmeňmi v Karpatskej kotline v rokoch 623 až 624 postavili Avarom na odpor. Na čelo si zvolili Sama, kupca a bojovníka, ktorý pochádzal z Franskej ríše a Slovanom predával zbrane. Slovania Avarov porazili a Sama si zvolili za vodcu.

Vytvorili prvý kmeňový zväz západných Slovanov, nazývaný Samova ríša. Jej presný rozsah však nie je známy. Počas celej doby jej trvania Slovania bojovali naďalej proti Avarom, ale aj Frankom, ktorí na svojej východnej hranici nestrpeli žiadneho mocného suseda. Najväčšie ťaženie proti Slovanom podnikol franský kráľ Dagobert z rodu Merovejovcov. V roku 631 v bitke pri Vogastisburgu ale utrpel porážku. Smrťou Sama v roku 658 sa jeho ríša rozpadla. Informácie o nej sú zaznamenané v tzv. Fredegarovej kronike z Franskej ríše, ktorá je jediným zdrojom o našom území v tomto období.

Slovania v Karpatskej kotline sa opäť dostali pod nadvládu Avarov, ale tentokrát spolunažívali vo väčšej symbióze. Na konci 8. storočia viedol proti Avarom niekoľko vojenských ťažení franský kráľ Karol Veľký. V roku 803 Avarskú ríšu napokon dobyl a k Franskej ríši pripojil Panóniu, územie dnešného západného Maďarska a východného Rakúska. Avari, ktorí prežili, splynuli postupne s miestnymi Slovanmi. O vývoji na našom území v priebehu nasledujúcich storočí sa nezachovali žiadne písomné správy, no podľa archeologických nálezov osídľovanie územia nad Dunajom pokračovalo aj v 7. a 8. storočí.

Najstaršie pomenovanie nášho etnika v písomných prameňoch znelo Sloveni, no v priebehu 14. storočia došlo k zmene. V mužskom rode sa Sloven zmenilo na Slovák. Sloveni žili v menších osadách a bývali v tzv. zemniciach. Poznali železo a boli zruční kováči. Keramiku vyrábali až do 8. storočia bez hrnčiarskeho kruhu. Jedli kaše z obilnín, strukovín a mlieka. Chlieb piekli v podobe placiek na otvorenom ohni. Mäso získavali chovom dobytka, oviec, ošípaných a hydiny alebo lovom divej zveri a rýb. Zaoberali sa brtníctvom, teda lesným včelárstvom. Tým si zaobstarali med, z ktorého po skvasení vyrábali alkoholický nápoj, nazývaný medovina.

Všetci Slovania uctievali mnoho bohov a modiel, prírodné úkazy a útvary, verili vo víly, démonov a škriatkov. Svojich bohov uctievali na vrcholoch pohorí, v posvätných hájoch i pri prameňoch riek. Najznámejší slovanskí bohovia boli Perún, Veles, Vesna, Mokoš, Morena alebo Svarožič, nazývaný aj Dažbog. Svojim zomrelým strojili veľký pohreb s bohatou hostinou, plnou jedla a tanca, nazývanou tryzna. Telá spočiatku spaľovali na hranici a popol ukladali do popolníc, ktoré uložili do zeme a nad ne navŕšili malú mohylu. Pod vplyvom Avarov i kresťanstva od konca 8. storočia však začali pochovávať telá do hrobov s milodarmi.

Na čele slovanských kmeňov stáli vladykovia, ktorí viedli vojenské družiny. Tie tvorili všetci bojaschopní muži. Najdôležitejšie rozhodnutia kmeňa sa prijímali na zhromaždeniach všetkých slobodných mužov, nazývaných veča. Na kopcoch alebo pri riekach si stavali hradiská, ktoré slúžili ako sídla miestnych veľmožov a zároveň boli centrami remesiel, obchodu i útočiskom pre obyvateľstvo okolia. To tvorili osobne slobodní ľudia, no v rámci slovanskej spoločnosti existovali aj otroci. Boli nimi väčšinou vojnoví zajatci, ktorých Slovania predávali na trhoch s otrokmi. Ako platidlo nepoužívali mince, ale napríklad plátno alebo tzv. hrivny, sekerovité kusy železa, polotovary.