t é m a   3 3

Kráľovstvo svätca
 

 

O tom, ako vzniklo Uhorské kráľovstvo, čo s tým má Nitriansko,
a prečo je krajina jedného jazyka a mravu krehká.
o t á z k y
1. Kedy prišli starí Maďari do Karpatskej kotliny?
2. Čo bolo príčinou konca ich koristníckych nájazdov?
3. Ako vzniklo Uhorské kráľovstvo a kto bol prvým kráľom?
4. O čo sa zaslúžil prvý uhorský kráľ počas svojho panovania?
5. Kto z Arpádovcov ako prvý prijal kresťanstvo a kedy?
6. Akú úlohu zohrávalo Nitriansko v rámci Uhorska?
7. Prečo a kedy bolo zrušené údelné vojvodstvo?
z d r o j
→ uč. Isn, s. 216-222 + uč. I, s. 128-135
→ s.u. IV, s. 16-21 + n.u. II, s. 22-28 + nn.u. 7, s. 40-42
→ a. I, s. 14-19/ m. 38, 40-41, 51 + a. II, s. 11-14
a u d i o
t e x t

Karpatskú kotlinu ovládol na začiatku 10. storočia staromaďarský kmeňový zväz, ktorý bol etnicky rôznorodý. Dominantné postavenie v ňom mali starí Maďari pochádzajúci z oblasti východného Uralu. Odtiaľ sa postupne presunuli k Aralskému a Kaspickému moru, neskôr cez Pontskú step až medzi rieky Dneper a Don. V 6. až 7. storočí patrili do zväzu kočovných kmeňov Onogurov, podľa ktorých dostali názov Ungri alebo Uhri. V 9. storočí sa presunuli cez karpatské priesmyky. Ich zväz tvorilo sedem kmeňov. Do Potisia v Karpatskej kotline, na územie dnešného východného Maďarska, dorazili už medzi rokmi 895 až 900. Pomáhali dokonca Moravanom v bojoch proti Frankom a naopak. Napokon veľkomoravské vojská na čele s kniežaťom Mojmírom II. na hlavu porazili.

Stepné pastierstvo, ktorému sa venovali, sa však v malom priestore Karpatskej kotliny nedalo naplno realizovať. Nastal dlhodobý proces prechodu staromaďarských kmeňov na usadlý spôsob života, ktorý začal v Zadunajsku. Bol sprevádzaný ich občasnými ničivými nájazdami do západnej Európy a na Balkán za korisťou a zajatcami. Samotné územie dnešného Slovenska, tzv. Nitriansko, staromaďarskí bojovníci spočiatku priamo neobsadili. Pokračovalo tam pôvodné osídlenie. Staromaďarská elita nechala domáce obyvateľstvo na obsadených územiach žiť, no vyberala od neho poplatky. V severných oblastiach sa vytvorili menšie územné celky, ktoré spravovali potomkovia veľkomoravskej elity. Niektorí z nich sa dokonca spolu so staromaďarskými bojovníkmi zúčastňovali koristníckych výprav na západ.

Výpravy ukončila ich porážka v bitke pri rieke Lech neďaleko Augsburgu v roku 955 vojskami východofranského kráľa, neskoršieho cisára Ota I. V bitke zahynuli vodcovia takmer všetkých zo siedmich kmeňov. Ich územia v Karpatskej kotline ovládol Arpád (850 – niekedy po 900), ktorý bol náčelníkom kmeňa Megyer a bitky pri rieke Lech sa nezúčastnil. Sedem kmeňov si ho zvolilo za spoločného náčelníka, resp. knieža a podľa jeho kmeňa sa všetci nazývali Maďari. Stal sa zakladateľom rodu Arpádovcov. Jeho vnuk Takšoň, ktorý bol kniežaťom v rokoch 955 až 970, mal dvoch synov, Gejzu a mladšieho Michala. Gejza sa v roku 971 stal veľkokniežaťom so sídlom v Ostrihome a okolo roku 972 prijali aj s bratom kresťanstvo. Michalovi zveril nitrianske údelné vojvodstvo so sídlom v Nitre.

Gejza dal ale Michala v roku 995 z obavy o svoje postavenie odstrániť a údelné vojvodstvo zveril synovi Štefanovi. Štefan sa po smrti otca stal v roku 997 veľkokniežaťom, no povstal proti nemu jeho bratranec Kopáň. Kopáňa porazil aj vďaka pomoci slovanských veľmožov z územia Nitrianska, Hunta a Poznana, ktorí Štefana pasovali za rytiera. Pápež Silvester II. so súhlasom nemeckého cisára Ota III. poslal Štefanovi roku 1000 kráľovskú korunu. Dôvodom daru boli jeho zásluhy na šírení kresťanstva, no pápež tým sledoval hlavne posilnenie vplyvu cirkvi v strednej Európe. Korunovácia Štefana sa konala v Ostrihome na Vianoce roku 1000. Z kniežatstva starých Maďarov sa stalo Uhorské kráľovstvo.

V roku 1001 poľské knieža Boleslav Chrabrý obsadil celé územie Nitrianska až po Dunaj a odovzdal ho do správy Michalových synov Ladislava a Vazula. Štefan sa však v rokoch 1029 až 1030 Nitrianska zmocnil znovu a definitívne. Počas svojej vlády rozdelil krajinu na kráľovské komitáty s centrami v niekdajších starých hradiskách. Na našom území ich bolo spočiatku deväť. Na čele komitátu bol komes (špán), ktorý súdil, velil vojsku a vyberal dane a mýta. Tretinu z výnosov pre seba. Štefan zriadil arcibiskupstvo v Ostrihome, dve biskupstvá, zakladal kláštory, kapituly a sieť farských kostolov. Zaviedol vyberanie cirkevného desiatku z výnosov úrody pre potreby cirkvi a zabezpečenie kostolov a kňazov. Syna Imricha zaviazal rešpektovať rôznosť jazykov a zvykov všetkých obyvateľov krajiny prostredníctvom Knihy mravných ponaučení. Za zásluhy pri kristianizácii krajiny bol ešte koncom 11. storočia vyhlásený za svätého.

V 10. storočí vznikli v strednej Európe okrem Uhorského kráľovstva ešte České a Poľské kráľovstvo. Územnosprávne členenie a hospodársky systém prevzali zo zaniknutej Veľkej Moravy, boli jej nástupcami. Nitriansko sa nestalo samostatným štátom, ale údelom mladších členov arpádovskej vládnucej dynastie. Bolo tomu tak už v časoch Veľkej Moravy. Údelní vojvodovia razili vlastné mince, viedli samostatnú politiku, mali dvor a dobre vyzbrojenú družinu. Ich samostatné postavenie však bolo častým zdrojom napätia a konfliktov medzi nimi a uhorskými kráľmi. Preto napokon kráľ Koloman I. v roku 1108 inštitúciu údelu zrušil a územie Slovenska definitívne pričlenil k Uhorsku, ako jeho neoddeliteľnú súčasť až do roku 1918.

p o z n á m k y
ú l o h y
k v í z
m é d i á
 p o u ž í v a n é   u č e b n i c e   a   a t l a s y

 

DANIŠ, Miroslav - KRATOCHVÍL, Viliam. Dejepis. Stretnutie s minulosťou. 1. vydanie. Bratislava : Orbis Pictus Istropolitana, 1999, 63 s. ISBN 80-7158-253-0 (s.u. 0)
DVOŘÁK, Pavel - VALACHOVIČ, Pavol - KRATOCHVÍL, Viliam. Dejepis I. Od praveku k staroveku. Bratislava : Orbis Pictus Istropolitana, 2007, 55 s. ISBN 978-80-7158-801-6 (s.u. I)
VALACHOVIČ, Pavol - KRATOCHVÍL, Viliam - MUCSKA, Vincent. Dejepis I. Od staroveku k stredoveku. Bratislava : Orbis Pictus Istropolitana, 2007, 71 s. ISBN 978-80-7158-802-3 (s.u. II)
MÚCSKA, Vincent - SKLADANÝ, Marián - KRATOCHVÍL, Viliam. Dejepis II. Európa v období stredoveku. Bratislava : Orbis Pictus Istropolitana, ?, 63 s. ISBN 978-80-7158-538-6 (s.u. III)
DVOŘÁK, Pavel - MRVA, Ivan - KRATOCHVÍL, Viliam. Dejepis II. Slovensko v stredoveku a na začiatku novoveku. 1. vydanie. Bratislava : Orbis Pictus Istropolitana, 1997, 63 s. ISBN 80-7158-026-0 (s.u. IV)
TKADLEČKOVÁ, Herta - SKLADANÝ, Marián - KRATOCHVÍL, Viliam. Dejepis III. Na prahu moderného sveta. 3. vydanie. Bratislava : Orbis Pictus Istropolitana, 2001, 63 s. ISBN 80-7158-325-1 (s.u. V)
KRASNOVSKÝ, Branislav - MIHÁLIKOVÁ, Margita - TONKOVÁ, Mária. Dejepis pre 6. ročník základnej školy a 1. ročník gymnázia s osemročným štúdiom. 1. vydanie. Bratislava : Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 2011. 95 s. ISBN 978-80-10-01872-7 (n.u. I)
LUKAČKA, Ján - TONKOVÁ, Mária - KAČÍREK, Ľuboš - HANOVÁ, Soňa. Dejepis pre 7. ročník základnej školy a 2. ročník gymnázia s osemročným štúdiom. 3. vydanie. Bratislava : Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 2015. 103 s. ISBN 978-80-10-02848-1 (n.u. II)

 

BARTL, Július - KAMENICKÝ, Miroslav - VALACHOVIČ, Pavol. Dejepis pre 1. ročník gymnázií. 2. vydanie. Bratislava : Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 2002. 269 s. ISBN 80-08-03504-8 (uč. Isn)
BARTL, Július - KAČÍREK, Ľuboš - OTČENÁŠ, Michal. Dejepis : Národné dejiny pre 2. ročník gymnázií. 1. vydanie. Bratislava : Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 2002. 173 s. ISBN 80-08-03167-0 (uč. IIn)
KAMENICKÝ, Miroslav - KODAJOVÁ, Daniela - TONKOVÁ, Mária. Dejepis : Svetové dejiny pre 2. ročník gymnázií. 1. vydanie. Bratislava : Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 2003. 199 s. ISBN 80-10-00149-X (uč. IIs)
BARTLOVÁ, Alena - LETZ, Róbert. Dejepis : Národné dejiny pre 3. ročník gymnázií. 1. vydanie. Bratislava : Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 2005. 191 s. ISBN 80-10-00031-0 (uč. IIIn)
KODAJOVÁ, Daniela - TONKOVÁ, Mária. Dejepis : Svetové dejiny pre 3. ročník gymnázií. 1. vydanie. Bratislava : Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 2006. 187 s. ISBN 80-10-00392-1 (uč. IIIs)
BADA, Michal a kol. Dejepis pre 1. ročník gymnázií a stredných škôl. 1. vydanie. Bratislava : Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 2011. 271 s. ISBN 978-80-10-02006-5 (uč. I)
BOCKOVÁ, Anna a kol. Dejepis pre 2. ročník gymnázií a stredných škôl. 1. vydanie. Bratislava : Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 2012. 223 s. ISBN 978-80-10-02207-6 (uč. II)
LETZ, Róbert a kol. Dejepis pre 3. ročník gymnázií a stredných škôl. 1. vydanie. Bratislava : Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 2013. 287 s. ISBN 978-80-10-02389-9 (uč. III)

     

DECSI, Miroslava a kol. Dejepis 5 v súvislostiach. Učebnica pre 5. ročník ZŠ : Úvod do predmetu. 1. vydanie. Košice : TAKTIK vydavateľstvo, 2024. 72 s. ISBN 978-80-8081-537-0 (nn.u. 5)
DECSI, Miroslava a kol. Dejepis 6 v súvislostiach. Učebnica pre 6. ročník ZŠ a prímu GOŠ : Pravek a starovek. 1. vydanie. Košice : TAKTIK vydavateľstvo, 2024. 88 s. ISBN 978-80-8180-536-3 (nn.u. 6)
DECSI, Miroslava a kol. Dejepis 7 v súvislostiach. Učebnica pre 7. ročník ZŠ a sekundu GOŠ : Stredovek a novovek. 1. vydanie. Košice : TAKTIK vydavateľstvo, 2025. 88 s. ISBN 978-80-8180-672-8 (nn.u. 7)

 

GURŇÁK, Daniel. Dejepisný atlas : Štáty v premenách storočí - Svetové, európske, slovenské a české dejiny na politických mapách od najstarších čias do súčasnosti. 1. vydanie. Nitra : MAPA Slovakia Plus, 2019. 88 s. ISBN 978-80-8067-328-4 (a. I)
ČERMAN, Róbert. Školský dejepisný atlas : Slovensko. 2. vydanie. Modra : MAPA Slovakia Plus, 2015. 49 s. ISBN 978-80-8067-285-0 (a. II)